Úzkosť
Každý pociťuje úzkosť trochu inak, môžu to byť napríklad pocity strachu alebo paniky, napätia či znepokojenia. Väčšinou ide o obavu z niečoho, čo sa má stať (napríklad dôležitý test), alebo čo by sa mohlo stať. Úzkosť je prirodzená ľudská reakcia na situáciu, ktorá by pre nás mohla znamenať hrozbu a väčšina ľudí ju z času na čas pociťuje. Je obzvlášť bežné pociťovať úzkosť v čase vyrovnávania sa so stresujúcimi udalosťami alebo zmenami, najmä ak by mohli mať veľký dopad na váš život (napríklad sťahovanie sa). Jeden zo šiestich ľudí pociťuje úzkosť v nejakom bode svojho života, takže je pomerne bežné mať problémy s úzkosťou.
Kedy sa úzkosť stáva problémom mentálneho zdravia?
Úzkosť sa môže stať problémom, ak ti bráni užívať si svoj život naplno. Pokiaľ situácia spôsobujúca úzkosť pominula, ale napriek tomu pocit strachu alebo paniky zostáva či sa zosilňuje, prípadne sa pocity úzkosti stávajú častejšími alebo bránia niektorým činnostiam v každodennom živote človeka, ide o úzkostnú poruchu.
Napríklad by mohlo pre teba predstavovať problém ak:
-
Pocit úzkosti je veľmi silný alebo dlhotrvajúci
-
Tvoj strach či znepokojovanie sa je prehnané v porovnaní s danou situáciou
-
Vyhýbaš sa situáciám, ktoré by u teba mohli vyvolať úzkosť
-
Máš problém svoje znepokojovanie sa či strach kontrolovať
-
Pociťuješ symptómy úzkosti alebo panické záchvaty pravidelne
-
Tieto pocity ti znemožňujú robiť veci alebo aktivity, ktoré by si si inak užíval
Symptómy úzkostnej poruchy
Symptómy úzkostnej poruchy sú zo začiatku rovnaké ako bežné pocity úzkosti, ale zhoršujú sa, prípadne trvajú dlhšie než by mali. Tieto zahŕňajú:
-
Zrýchlený tep (búšenie srdca), závrat
-
Nadmerné potenie
-
Triaška, vnútorné chvenie
-
Nepravidelné dýchanie
-
Bolesti, alebo pocit stiahnutej hrude či hrdla
-
Návaly tepla (alebo chladu)
-
Nevoľnosť
-
Pocit slabosti, znecitlivenia, mravčenia v končatinách
-
Sucho v ústach
-
Nadmerný strach, nepokoj, panika
-
Problémy so spánkom, únava alebo podráždenosť
-
Nízky apetít, žalúdočné kŕče
Ak pociťuješ niektoré, alebo dokonca aj väčšinu z týchto symptómov, nemusí to ešte znamenať, že trpíš úzkostnou poruchou. Ak si myslíš, že by ste ňou mohol trpieť, určite sa poraď s odborníkom.
Príčiny
Zatiaľ nie sú známe presné príčiny úzkostných porúch. Zvýšené riziko vývinu takejto poruchy môžeš mať, ak niekto z tvojej blízkej rodiny má úzkostnú poruchu. Nie je však isté či ide o poruchu zapríčinenú genetickými faktormi, pretože si vytvárame spôsoby správania a premýšľania podľa rodiny a priateľov, hlavne počas detstva.
Liečba
Liečba úzkostnej poruchy sa môže skladať z ukľudňujúcich antidepresív, psychoterapie, napríklad kognitívno – behaviorálnej terapie (terapia zameraná na nahrádzanie škodlivých návykov lepšími) alebo ich kombinácie. Súčasťou liečby môže byť hľadanie príčin úzkosti, kedy a prečo vzniká prípadne, čo sú jej spúšťače. Ďalej je tiež dôležité naučiť sa relaxačné cvičenia a ako úzkosť lepšie kontrolovať.