Disociatívna Porucha Identity
Disociatívna porucha identity je diagnóza charakterizovaná “prepínaním” medzi dvoma alebo viac alternatívnymi identitami, každá z nich samostatná a dobre vyvinutá.Tieto osoby si striedajú kontrolu nad telom. Predtým bola známa pod svojím starým názvom Niekoľkonásobná Porucha Osobnosti. Za možnú príčinu je považovaná často trauma z detstva, ako nepretržité zlé zaobchádzanie, sexuálne zneužívanie, alebo aj emocionálne zneužívanie. Postihnutá osoba zažíva extrémne straty pamäte ktoré sa nedajú nazvať obyčajnou zábudlivosťou.
Je považovaná za spôsob zvládania týchto udalostí, disociácia pomáha človeku odosobniť sa od traumatickej situácie. Hoci to robia všetci do určitej miery keď fantazírujú (snívanie s otvorenými očami), táto porucha robí z disociácií skutočnosť a osoba sa začne tvarovať do úplne inej identity.
Symptómy Disociatívnej Poruchy Identity
Disociatívna porucha identity je charakterizovaná týmito symptómami:
-
Narušenie osobnej identity. Toto narušenie sa môže prejavovať ako prítomnosť dvoch alebo viac odlišných osobnostných stavov. V niektorých kultúrach sa môžu tieto stavy nazývať aj ako “posadnutosť” alebo rovno nazývajú osobu ako “posadnutú”. Toto narušenie zahŕňa aj nesúvislé vnímanie seba, svojej kontroly a vplyvu, sprevádzané so súvisiacími zmenami v prejave (emócií, postoja,..), v správaní, vedomí, pamäti, vnímaní, poznávaní a zmyslovej motorike
-
Opakujúce sa medzery v spomínaní si na každodenné udalosti, dôležité osobné informácie a / alebo traumatické udalosti ktoré nie sú v súlade s bežným zabúdaním.
-
Výpadky pamäte, ktoré vedú k presunu na miesta bez spomienky na to ako sa tam dostali.
-
Nachádzanie vecí ktoré vám nepatria na známych miestach, bez rozpamätania ako ste ich dostali.
-
Nespoznávanie sa v zrkadle, pocit že nie ste reálny (derealizácia), pocit akoby ste boli mimo svojho tela (akoby sa len pozerali na svoj život a neprežívali ho)
Čo treba zvážiť
Tieto symptómy spôsobujú závažnú úzkosť/nepríjemnosť alebo aj zhoršenie v každodennom fungovaní s kamarátmi, rodinou, v práci alebo v škole či v iných dôležitých oblastiach života. U deťí by tieto symptómy nemali byť zamieňané za predstavivosť alebo hranie a fantáziu. Narušenie nie je spôsobené efektom omamných látok (napr. poruchy pamäte kvôli alkoholu, drogám) alebo všeobecného medického stavu (napr. záchvaty).
Symptómy iných psychických porúch môžu byť nesprávne diagnostikované ako disociácia. Niektoré príklady zahŕňajú: impulzivita a rapídne zmeny nálad bipolárnej poruchy, hraničnej poruchy osobnosti, alebo narcistickej poruchy osobnosti, ktoré sú vyvolané miernými urážkami na osobu. Nestabilné vnímanie svojej osobnosti, ktoré je typické pre hraničnú poruchu osobnosti môže taktiež byť zamieňané s disociáciou. Výpadky pamäte ktoré sú spôsobené užívaním látok sú ďalšie prípady kedy sa nevedomosť svojho prostredia podobá disociácií.
DPI sa môže často vyskytovať spolu s inými emocionálnymi poruchami ako posttraumatická stresová porucha, hraničná porucha osobnosti a niekoľko iných porúch osobností, ako aj konverzná porucha.
Proces diagnostiky
Profesionáli väčšinou začnú zisťovať informácie o detstve a tiež sa pýtajú otázky ktorých účelom je vylúčiť iné poruchy, ktoré sa prejavujú podobnými symptómami. Medzi typy disociatívnych porúch patrí porucha odosobnenia/derealizácie (pocit odosobnenia od tela a okolia), disociatívna amnézia (problémy s pamäťou spojené s traumatickou udalosťou) alebo nešpecifikovaná disociatívna porucha, ktorá je charakterizovaná epizódami disociácie ale nespĺňa kvalifikácie na spomínané poruchy. Súčasťou diagnózy je aj komplexná fyzická prehliadka, ktorej cieľom je zistiť či nejaké fyzické symptómy neimitujú symptómy DPI.
Liečba
Cieľom liečby je zmierniť symptómy, zaručiť bezpečie osoby a ľudí okolo nich a “spojiť” rozličné osobnosti do jednej ucelenej identity. Liečba pomôže človeku bezpečne spracovať nepríjemné či bolestivé spomienky, naučiť sa zvládať DPI a zlepšiť vzťahy. Druh liečby závisí od osoby, druhu spúsťačov, a od závažnosti symptómov.
Liečba väčšinou zahŕňa tieto metódy (alebo ich kombináciu):
-
Psychoterapia: Nazývaná aj “rozhovorovou terapiou”, psychoterapia je hlavná metóda liečby pre disociatívne poruchy. Je to široký pojem ktorý zahŕňa viacero druhov terapií.
-
Kognitívne behaviorálna terapia (KBT): Táto terapia je zameraná na nahrádzanie škodlivých návykov lepšími.
-
Desenzitizácia a spracovanie pomocou očných pohybov (EMDR): Táto metóda bola vytvorená pre ľudí s opakujúcimi nočnými morami, flešbekmi, a inými symptómami posttraumatickej stresovej poruchy.
-
Dialektická behaviorálna terapia (DBT): Druh psychoterapie pre ľudí s vážnymi poruchami osobnosti. Tieto môžu zahŕňať disociatívne symptómy, ktoré sa často vyskytujú po prežití traumatickej udalosti alebo zneužívania.
-
Rodinná terapia: Táto metóda pomôže rodine pochopiť poruchu a zistiť o nej viac či spoznať znaky návratu symptómov.
-
Kreatívne terapie (napr. arteterapia - maľovanie, hudobná terapia): Tieto terapie dávajú možnosť pacientom vyjadriť svoje myšlienky, emócie, a skúsenosti v bezpečnom a kreatívnom prostredí.
-
Meditácia a relaxačné techniky: Toto môže pomôcť ľuďom lepšie tolerovať svoje disociatívne symptómy a zvýšiť ich povedomie o svojich vnútorných stavoch.
-
Hypnoterapia: Metóda liečby ktorá využíva intenzívnu relaxáciu, sústredenosť, a mierenú pozornosť, aby dosiahla iný level vedomia. Toto môže pomôcť ľuďom vyjadriť myšlienky, emócie, a spomienky ktoré mohli byť skryté od vedomej mysle.
-
Medikamenty: Neexistujú žiadne lieky špecificky pre disociatívne poruchy. Avšak ľuďom s disociatívnymi poruchami môžu pomôcť lieky ako antidepresíva alebo lieky proti úzkosti, hlavne v prípadoch keď daný človek zároveň trpí depresiou či úzkostnou poruchou.