Aspergerov syndróm
Svetová Zdravotnícka Organizácia radí Aspergerov syndróm medzi poruchy autistického spektra. Obvyklé prejavy tohto syndrómu sú problémy so sociálnou interakciou a neverbálnou komunikáciou a opakujúce sa vzorce správania a záujmov. Na spektre autistických porúch sa nachádza medzi ľahšími a na rozdiel od autizmu je menej častá porucha reči či výrazne nadpriemerná inteligencia (v skutočnosti majú trpiaci touto poruchou intelektové schopnosti vo veľkej miere priemerné). Často sa začína prejavovať už v rannom detstve a väčšinou pretrváva po celý život.
Symptómy
Aspergerov syndróm väčšinou nie je identifikovateľný jediným symptómom, ale skôr ich kombináciou. Človeka s touto poruchou je obvykle možné spoznať podľa jeho spoločenského správania. Častý je napríklad problém s empatiou - títo ľudia nevedia porozumieť, ako sa druhí cítia, nerozumejú, že iní rozmýšľajú inak než oni, nevedia, ako vhodne komunikovať.
Komunikácia
Trpiaci mávajú problém nadviazať priateľský vzťah. Na rozdiel od silnejších syndrómov z autistického spektra, osoba s AS môže vyhľadávať konverzácie s druhými, ale zvyčajne veľmi špecifickým spôsobom, ktorý často vyústi do jednostrannej debaty o jej záujme, pričom buď nerozumie alebo si zle vysvetľuje reakcie osoby, s ktorou sa snaží komunikovať. Pri priamej komunikácii má problém s neverbálnou stránkou (očný kontakt, výraz tváre, posturika a gestá).
Záujmy a repetitívne správanie
Asi najvýraznejší príznak je špecifické a veľmi konkrétne zameranie záujmov, neskôr v tejto oblasti vyhľadávanie čo najviac informácií (viac, ako je len bežný záujem). Ľudia s AS majú tendenciu mať repetitívne koníčky a jednotvárne správanie, často majú silné stereotypy, ktoré len ťažko a neradi opúšťajú. V rámci hľadania informácií môžu mať záujem o špecifickú tému bez porozumenia celkovému kontextu. Ďalším pozorovateľným správaním je usporadúvanie objektov podľa veľkosti alebo abecedy, taká osoba musí mať medzi svojimi vecami presný poriadok.
Z fyzickej stránky môže mať takáto osoba nutkanie konštantne niečo robiť s rukami alebo nohami. Tieto pohyby sú tiež opakované, pripomínajú rituály a sú dobrovoľné, nepôsobia ako tiky.
Príčiny/spúšťače
Príčiny tejto poruchy, podobne ako u ostatných porúch tohto druhu, nie sú neznáme. Aspergerov syndróm je s najväčšou pravdepodobnosťou vrodený. Nie je síce ešte oficiálne presne určený gén, ktorý prenáša túto chorobu, ale vraj medzi rizikové faktory patrí, aj keď má niekto v rodine pacienta symptómy AS, len v menej výraznej forme (menšie problémy s komunikáciou, rečou, alebo čítaním).
Liečba
Liečba Aspergerovho syndrómu často pozostáva z terapií, súčasťou ktorých je prekonávanie strachov, pracovanie na rutinných činnostiach a prijímaní zmien, učenie sa sociálnych zručností, ktoré sa prirodzene nevyvinuli a zvládanie hnevu. Hoci sa väčšina odborníkov zhoduje, že čím skôr je tento syndróm diagnostikovaný a začne sa liečba, tým lepšie, neexistuje presný návod, ako postupovať. Terapie by mali byť každému takpovediac šité na mieru. Najčastejšie sa používa kognitívno-behaviorálna terapia v kombinácii s psychickou podporou, existujú aj edukačné či skupinové terapie.
Diagnóza Aspergerovej poruchy je omnoho jednoduchšia a jednoznačnejšie v detstve než v dospelosti, keďže vyvinuté zložité sociálne väzby sa skúmajú omnoho náročnejšie - preto sú aj testy na AS určené primárne na deti. Aj tak však z piatich detí trpiacich Aspergerovým syndrómom iba približne 3 bývajú správne diagnostikované. Jedným z faktorov je množstvo predsudkov voči poruchám autistického spektra - rodiny sa často ani po diagnóze nedokážu úplne zmieriť s faktom, že ich príbuzný niečím takým trpí. Aj preto títo ľudia potrebujú podporu a porozumenie svojho okolia.
Čo sa medikamentov týka, neexistuje nijaký liek, ktorý by priamo liečil AS. Používajú sa hlavne na liečbu porúch, ktoré môžu byť s AS spojené, napríklad úzkostné poruchy, depresie, nepozornosť, alebo agresia.